Siget Kúty

Ako to vlastne začalo?
Spoznali sme sa s Ľubošom Kráľom, inak veľkým fanatikom do rýb, na jednej lokalite zvanej "pohádka". Ten nám povedal o carp clube, o spoločenstve rybárov, ktorí majú určité pravidlá a zásady. Veľmi vychvaľoval ich carp ligu, že je to super súťaž, na ktorej spoznáme super ľudí a veľa sa naučíme. Po mnohých debatách sa nakoniec rozhodujeme, že sa prihlásime a zúčastníme carp ligy.
Vôbec nevieme čo môžme očakávať a či niečo zvedieme. Po prvý raz totiž každý z nás absolvuje takúto súťaž. Naše zloženie SIGET teamu KÚTY je: ja Peťo-Karásek, Rišo-Vlna a Ondrej-Předseda. Takže sa prihlasujeme u Andrejky Indrové a potvrdzujeme účasť. Keďže súťaž je rozbehnutá začíname v treťom kole, ktoré sa koná 20.- 22. apríla na Dešnej. Čím viac sa blíži deň odjazdu, tým sme netrpezlivejší a nabudenejší. Dokupujeme nejaké pelety a dovárame boilies.
Je devätnásteho a ja vstávam ráno do práce, vôbec sa mi nechce a keď si zmyslím, že dnes vyrážame na ligu najradšej by som sa na robotu vyflákol. V robote to ubieha strašne pomaly, však to každý z nás rybárov pozná. Konečne fajront a ja sadám do auta a upaľujem domov. Doma sa balím a kontrolujem či som niečo nezabudol. Obvolávam parťákov, čo a ako. Stretám sa s Ondrejom, ten má tiež všetko zbalené. Rišo je ešte v robote, príde po osemnástej. Ešte čakáme na kamaráta, ktorý nám má požičať auto, ten sa akosi neozýva. Nakoniec z neho vysvitlo, že auto predáva, že s ním nemáme rátať. Pekné od neho, keď máme za pol hoďky vyrážať. Nastala dilema čo teraz, sme traja a máme kopec vecí. Sme z toho trochu vedľa. Ondrej však nestráca duchaprítomnosť, začína redukovať veci a skladať ich do svojho kombíka. Po naložení jeho vecí ideme k nám. U nás sa odohráva to isté, redukujeme a berieme len to najnutnejšie. Od nás ideme ešte pre Riša. Po ceste mu voláme, nech vynáša veci von. U neho už som nevedel či sa mám smiať alebo plakať. Nejako dostávame jeho veci do auta, ktoré je tak napráskané, že Ondrejovi musím po chvíľke jazdy odrezať kus plastu spod blatníka, ktorý nám derie o zadné koleso. Inak pri narvaní vecí do auta nám pomohol Stano, ktorému ďakujeme. Je niečo po devätnástej a my slávnostne vyrážame smer Dešná. Ja sedím vkliesnený vecami vzadu ako sardinka. Po príjazde na colnicu sa nás pýtajú či ideme do Nórska, keď sme tak nabalení. My sa už smejeme a sme radi, že sme to takto zvládli. Cesta nám ubieha v pohode. V Citoniciach si robíme prestávku u Ondrejovho kolegu z roboty. Ten nám vysvetľuje cestu ako ísť ďalej. Po jeho radách prichádzame do Dešnej. Jazero tiež nachádzame v pohode. Ani sme si nemysleli, že trafíme na prvý šup. Tu nás víta Andrejka slovami, že prej či sme tí noví. My, že áno a hneď sa predstavujeme. Potom nás vedie za ostatnými. Vidíme, že je tu dobrá nálada prepletená debatami o rybách. Hneď sa predstavujeme. Síce si všetky mená nepamätáme, ale púšťame sa do debát a spoznávame nových ľudí. Ideme spať medzi poslednými, ale ráno sme o siedmej hore. Ráno je krásne, trochu chladnejšie, ale dá sa. Prvý krát sa kocháme pohľadom na vodu, lebo sme prišli za tmy. Jazero je pekné a dosť veľké. Predseda predpovedá, že si vylosujeme miesto oproti u stromu. O ôsmej sa začína losovať. Najskôr sa losuje poradie a potom kto bude kde chytať. Losovať vyslali mňa. Losujem v poradí asi šiesti a vyťahujem číslo 5. Dozvedám sa, že to je u toho stromu oproti. Začína sa presun na miesta, vybaľovanie vecí a príprava na lov. S miestom sme celkom spokojní, len či niečo chytíme, ale stále si hovoríme, že sme prišli s jedným cieľom poraziť Ľuboša Kráľa. Po lavici máme kamaráta Tomíka s parťákmi. Po pravici je Hošek a Tulínsky. Takže dvaja ťažkí súperi. To ešte nevieme, že nám to pomôže. Začíname spriadať taktiku čo a ako. Ideme na vodu, sondujeme dno a pokladáme dve tyčovky. Vraciame sa pre kŕmenie. Ku každej bójke dávame sparenú repku, halibut pelety a nejaké boilies. Nedali sme veľa, lebo nevieme aká osádka rýb tu je a či reagujú dobre na kŕmenie. O jedenástej je štart preteku a my nahadzujeme. Povoľujeme cievky a zapíname signalizátory. Po nahodení všetkých udíc Ondrej vykonáva náš tímový rituál a nalieva do vody ale deci marhuľovice. To preto, aby sme si nepohnevali uja vodníka a aby nám vydal jeho tajomstvo čo sa skrýva pod vodou. Sme nedočkaví čo sa bude diať. Pomaly dotvárame náš tábor na tri dni a usadáme do kresiel. K nášmu stanovišťu dávajú váhu na váženie rýb. To ešte netušíme, že budeme vážiť o sto šesť, a vôbec nie to, že hlavne ryby susedných tímov.
Okolo dvanástej to prepuklo, ľavý tím začína zdolávať rybu za rybou. My vážime, prevažujeme a zapisujeme. Tím napravo tiež nezaháľa a prinesie tiež nejakú rybu na zváženie. Naľavo, ale desať bodovaných rýb napravo, ale päť a my nič. Zatiaľ si z toho nič nerobíme.
Ondrej sa dal do varenia gulášu a my rozmýšľame či sme neurobili chybu. Guláš začína pomaly rozvoniavať a nám sa zbiehajú slinky. No stále rozmýšľame či niečo nezmeníme. Popritom sem tam niekto prinesie rybu na zváženie. Guláš je hotový a my obedujeme, ale o štvrtej. Pozývame na guláš aj okolité tímy. Dobre sme sa najedli, ale ryby u nás stále nič. Susedným tímom sa darí. Mne to nedalo, vyťahujem pravý prút, dávam nové boilies a hádžem ho ďaleko za kŕmne miesto. Asi po pol hodinke sa rozozvučí môj pravý signalizátor a ja sekám. Cítim kontakt s rybou. Po niekoľkých minútach sa v podberáku ocitá náš prvý bodovaný kapor carp ligy. Váži niečo okolo päť kíl. Sme natešení a dúfame, že sa to rozbehne.
Je päť hodín my máme konečne jednu rybu, Tomík majú ale dvadsať a Hošek asi desať. Začínam pripravovať kŕmenie na siedmu, keď sa môže s člnom na vodu. Po siedmej zakrmujeme intenzívnejšie. Prehadzujeme prúty a usadáme do kresiel a netrpezlivo čakáme na záber. Večer prebieha v poklide, začína trochu mrznúť. Okolo desiatej zaliezame do spacákov, sme trochu ustatí z predošlého dňa. V noci nič nového okrem pár pípancov. Len susedia si medzi sebou vážia nejaké ryby. Už nás napadajú myšlienky vzdať to a ráno to zabaliť. No usíname a kašleme na vzdávanie.
Ráno vstávame okolo šiestej do mrazivého rána. Teplomer v aute ukazuje -5 °C, tak toto sme nečakali. Robíme si čaj na zohriatie. Ja pripravujem nové kŕmenie, len je všetko trochu zmrznuté a stuhnuté tak mi to robí trochu obtiaže. Ale ja to zvládam a po ôsmej idem na vodu rozhádzať kaprie dobroty. Po zakŕmení sa nič nedeje. Pri tomto nám akosi vyhladlo. Ondrej nám robí výborné raňajky, vajíčkové chleby so syrom a opekanou salámou, iba sa tak oblizujeme.
Ako som už na začiatku spomenul pomáha nám to, že sedíme medzi dvomi silnými tímami, intenzívnejším rozmýšľaním, čo najrýchlejšie niečo urobiť tak, aby nám začali ryby reagovať a aby sme neskončili úplným fiaskom. Je rozhodnuté meníme taktiku kŕmenia a k háčikom na dve udice dávame inú nástrahu. To sa oplatilo a Rišo za pol hodiny ťahá kapra. Náš druhý bodovaný a má niečo cez tri kilá. Hneď je veselšie a trochu nás to povzbudzuje. To nás dostalo, na všetky štyri prúty dávame rovnakú nástrahu.
Je niečo po jedenástej. Ozýva sa signalizátor, ja bežím k udici a sekám. Zásek sedí a ja si vychutnávam zdolávanie. Cítim niečo väčšieho ako včera. Po niekoľkých minútach navádzam kapra do podberáku. A je náš. Háčik bez protihrotu sedel dobre. Výskame od radosti a typujeme koľko asi má. Voláme na Milana nech nám ho ide zvážiť. Prevažuje vážiaci sak a nuluje váhu. Ja dávam kapra do saku a zavesujem ho na váhu. Ručička sa zastavuje na 10,20 kg. Ešte ho meriame, keby náhodou mal niekto rovnako ťažkého kapra. Jedno foto a šups s ním do vody. Dúfame, že sa nám to konečne rozbehlo. Dozvedáme sa, že je to zatiaľ najväčší kapor závodu. Debatujeme a začíname sa pohrávať s myšlienkou, aké by to bolo mať hneď prvý náš závod najväčšiu rybu. Uznávame, že by to bol úspech, i keď to závisí trochu od šťastia.
Po obede zdolávame ešte dvoch bodovaných kaprov a jedného malého. Hneď je to lepšie a my sme spokojnejší. Hovoríme si, že keby to išlo takto ďalej, môžme prekonať toho Ľuboša. No uvidíme, len neskončiť posledný. Ondrej začína zase kulinovať. Začína zohrievať včerajší guláš, pridáva fazuľu, kukuricu a iné ďalšie dobroty. Urobil taký mix guláš. Navaril toho veľký hrniec, takže pozývame aj ostatné tímy na večeru. Sme ako taký malý bufet. Všetci si pochvaľujú a budúci pretek chcú vedľa nás sedieť, keď máme tak dobrého kuchára.
Po siedmej kŕmime peletami a boilami. Repku už nedávame. Sme zvedaví čo sa bude diať. Okolo pol deviatej mám záber na ľavačku. Sekám a pumpujem kapra. Za niekoľko minút je v podberáku. Nádherný kapor, myslíme že bude mať cez desať. Váha ukazuje 10,40 kg. Prekonávame sami seba, aj najväčšiu rybu pretekov. Tak toto sme fakt nečakali, sme šťastní. Kapra fotíme a púšťame do jeho vodnej ríše. Dávam novú nástrahu a nahadzujem. Varíme si čaj, aby nám bolo teplejšie, lebo začína prituhovať. Po vypití čaju zaliezame do spacákov. V noci mám záber, ale sekám do prázdna. Prehadzujeme všetky prúty a dávame novú nástrahu. Dobre mrzne, zdá sa nám, že ešte viac ako včera. Radšej šup do spacákov. Ráno ma budí záber, vybieham z bivaku poloobutý. Je to kapor, no pri podberáku sa mi vypína. Škoda, no čo sa dá robiť aj ryba má šancu vyhrať. Je osem hodín a čaká nás posledné kŕmenie z člna. Rozhodujeme sa, že zakŕmime už len peletami, k vzdialenejšej bójke. Urobili sme dobre do jedenástej, kedy je koniec závodu, zdolávame ešte štyroch bodovaných kaprov. O jednej je vyhodnotenie. Takže nás už čaká len balenie a skladanie vecí do auta. Celkom dobre to zvládame a presúvame sa na miesto vyhodnotenia. Stretávame sa tu s ostatnými tímami a debatujeme. Sme nedočkaví koľkí budeme. Tipujeme, že okolo desiateho miesta by to mohlo byť, no dúfame, že možno aj lepšie. Začína sa vyhlásenie výsledkov. Andrejka postupne číta umiestnenie tímov od posledného. My netrpezlivo čakáme. Vyhlasuje miesta dvanásť, jedenásť, desať, deväť. Sme nervózni ako to dopadne. Ide ôsme miesto a potom vyhlasuje nás na siedmom mieste s najväčším kaprom. Toto sme fakt nečakali, možno pre niekoho by to bol neúspech, ale my sme na premiéru spokojní. Postupne počúvame kto je na šiestom, piatom, štvrtom, treťom, druhom a prvom mieste. Prvé tri tímy dostávajú poháre a postupne sa fotia. Nakoniec sa im gratuluje a všetci si robíme spoločnú fotografiu. Je koniec, so všetkými sa lúčime, sadáme do auta a vyrážame domov. Cesta nám ubehla v pohode, bola prepletená debatami o pretekoch na Dešnej.
Pomaly začíname spriadať plány na štvrté kolo carp ligy, ktoré sa má konať na Slovensku. Je tu viac variant kde to bude. Nakoniec sa koná v Skalici 1.-3. júna. Nebudem podrobne rozpisovať ako prebiehal pretek, popíšem to v skratke.
Na pretek sme prišli vo štvrtok, bolo malé posedenie. V piatok ráno sa losovali miesta, my máme miesto číslo jedna. Opäť sedíme vedľa Tomíka. Okolo piatej vyťahujem prvého kapra s váhou 7,10 kg. Je to zatiaľ najväčší kapor závodu. V piatok sa toho veľa nepochytalo jedna, dve ryby na tím. Niekto nemal nič. V sobotu sa to trochu rozbehlo. Po obede vyťahujeme štyroch bodovaných kaprov. Následne sme prekonaní v najväčšom kaprovi. Chytil ho Franta, zaslúžil si ho. V noci mám záber no rybu vyrezávam. V nedeľu zdolávame amura. Riša ho skúša prevážiť, čo bola chyba mal 3,10 kg. Po preložení kapra späť na podložku z prevažovacieho saku sa vyprázdňuje a keď nám ho Kvaltín prevažuje má 2,90 kg. To je škoda, to ešte netušíme že nás stojí tretie miesto. Do konca pretekov zdolávame ešte jedného kapra. Sme netrpezliví na vyhodnotenie. Umiestňujeme sa štvrtí tri kila za tretími. Sme spokojní nad očakávanie, len škoda toho amura. Nevadí berieme to športovo. Nakoniec sa vyhlasujú celkoví víťazi carp ligy, ktorými sa stali Hošek a Tulínsky. Týmto ich pozdravujem, ešte raz gratulujem a nech si to vo Francii užijú.
Sme radi, že sme sa prihlásili a zúčastnili carp ligy. Spoznali sme supiš ľudí, takých istých bláznov ako sme my. Kto rozmýšľa nad carp ligou nech sa prihlási, neobanuje. Veľa vecí sa naučí. Verte mi ja som to zažil a zbláznil do pretekania. Dovidenia na ďalšom ročníku carp ligy.